Myšlienka precestovať Poľsko na motorke sa v mojej hlave zrodila už pred niekoľkými rokmi. Dlho ležala v zásuvke, najmä kvôli nedostatku času. Keď sa však naskytla prvá príležitosť splniť si tento sen, dlho som neváhal a s chuťou som sa pustil do realizácie svojho cieľa: Na motorke okolo Poľska 2021. Nedostatok času už nebol prekážkou, objavila sa iná - nedostatok finančných prostriedkov. Vedel som však, že ak nie teraz, budem musieť túto myšlienku opäť odložiť o niekoľko rokov. Bolo prirodzené, že som sa obrátil o pomoc na motorkárske bratstvo, ale ako sa ukázalo, bol to veľmi zlý nápad a komunita, ktorá by mi mala najlepšie rozumieť, takmer viedla k zrušeniu celej expedície hneď na začiatku. Toto bude príbeh o ceste na motorke, dobrodružstve, zdraví, kráse Poľska, ale predovšetkým o ľuďoch, ktorých som na ceste stretol a ktorých som práve vtedy najviac potreboval. Ale postupne...
Prípravy, cieľ, nenávisť, rozhodnutie skončiť
Keď som sa rozhodol čeliť tejto výzve, začal som plánovať trasu. Rozdelil som si ju na dni, urobil som si mapy, naplánoval som si, v ktorých oblastiach skončím každý deň, aby som si tam mohol hľadať ubytovanie. Mojím cieľom bolo ukázať, že Poľsko je krásna krajina, máme tu rieky, jazerá, more, hory, údolia, lúky, lesy, polia atď. Chcel som to spojiť aj s prenocovaním u motorkárov. Cieľom tohto projektu bolo od začiatku vytvoriť mapy, GPS stopy, zoznam miest, kde som prenocoval, atď. To všetko preto, aby sme ostatným uľahčili plánovanie takejto cesty. Chcel som hotový produkt, ktorý by sa dal ľahko spracovať a sprístupniť. Vytvoril som si teda profil na Facebooku (www.facebook.com/mdp2021), nahral fotografie plánovanej trasy a navrhol logo. Zostal jeden problém - kde na to vziať peniaze?
Prišiel som s nápadom založiť stránku na zbieranie finančných prostriedkov na jednom z internetových portálov. Nie preto, že by som chcel cestovať po Poľsku na cudzí účet, ale preto, že som nemal peniaze. Chcel som však byť férový voči sebe a ostatným a nepodporiť zbierku pre choré dieťa alebo charitu. Toto mi navrhli ľudia, ktorí takto zbierali peniaze na svoje projekty - "Napíšte, že zbierate peniaze pre dieťa, ľudia určite prispejú, vy si zoberiete toľko, koľko potrebujete na náklady na cestu, a prípadný prebytok darujete. Budete mať peniaze, budete vyzerať ako dobrý samaritán, za pomoc vám zatlieskajú a všetci budú spokojní." No nie všetci, pretože takéto zámerné skrývanie sa za cudzie nešťastie považujem za mimoriadne cynické. Radšej som otvorene písal, žiadal o pomoc a prirodzene sa mi zdalo, že najlepšie bude požiadať o pomoc motorkárov. Ako som si myslel, tak som aj urobil a napísal som príspevok do niekoľkých skupín na Facebooku:
Veľmi rýchlo som tento krok oľutoval. Aj keď som sa zmienil len o zbierke finančných prostriedkov, v poslednej vete došlo k povestnej zámene, ktorá v mysliach veľkej časti čitateľov úplne vymazala to, o čo som predtým žiadal: žiadosť o miesta priateľské k motorkárom na trase, pohľad na fanpage s popisom trasy, podporu pri plnení sna lajkovaním, zdieľaním alebo účasťou na podujatí. Výsledkom boli sem-tam negatívne komentáre, t. j. stále populárnejšia forma nenávistných prejavov. Rozhodol som sa, že na každú z nich slušne odpoviem. Celá bitka trvala tri dni a nižšie uvádzam len niekoľko príspevkov.
Rešpektujem právo každého na vlastný názor, napísal som to už mnohokrát v odpovediach na komentáre. Ľudia, ktorí ma nepoznajú, ani moju osobnú či pracovnú situáciu, mi dávajú zlaté rady a pozerajú sa na ne len cez prizmu svojich skúseností, činov a životnej situácie. Čo ma však zaráža, je miera životnej frustrácie ľudí, ktorí s veľkou ľahkosťou a neskrývaným uspokojením vylejú vedro ohovárania na hlavu človeka, ktorý využije zákonnú možnosť zorganizovať zbierku. Aký je účel takýchto komentárov? Ak ma mali odradiť od dosiahnutia môjho cieľa, tak sa im to podarilo, pretože po troch dňoch snaženia moja motivácia klesla na nulu a ja som sa rozhodol že túto myšlienku opustím. Netajím sa tým, že to bolo prvýkrát, čo som bol vystavený takému obrovskému množstvu nenávisti na internete, s ktorou som sa jednoducho nedokázal vyrovnať a bol som psychicky veľmi "znechutený".
Nové otvorenie
Samozrejme, ako v každom prostredí alebo situácii, ani tu nemožno zovšeobecňovať. Medzi hecovaním zazneli aj slová podpory, niektoré dokonca obrany a motivácie. V húštine kritiky mi spočiatku unikali, pretože sa mi zdali také samozrejmé, a sústredil som sa najmä na negatívne aspekty. Po prvej fáze rezignácie, keď som sa chystal oznámiť, že projekt sa neuskutoční, som dostal niekoľko veľmi pozitívnych súkromných správ so slovami podpory a pozvania na nocľah. Neskrývam, že mi umožnili znovu nadobudnúť vieru, že by to mohlo fungovať, a bol som akosi nezvyčajne pokojný, čo sa týka peňazí. V jednej chvíli som si povedal: "Ale nie, Bratku! Nikto nemá právo vziať ti toje sny. Ak sa na to chystajú takto, výprava bude bohatá, inými slovami taká, že ti budú všetci výlet závidieť!" Pripravil som profesionálnu ponuku na sponzorstvo a zintenzívnil svoje aktivity. Poslal som desiatky e-mailov okrem iného výrobcom motorkárskeho oblečenia, motorkárskych pomôcok, termoprádla, prilieb, ako aj novinám, televízii, motorkárskym programom, motorkárskym časopisom a portálom, tlačiarňam, štátnym koncernom atď. Keďže som nedostal odpoveď, telefonoval som. Jednou zo spoločností, ktoré pozitívne reagovali na môj návrh na spoluprácu, bola spoločnosť Modeka. Neskrývam, že som už roky veľkým fanúšikom tejto značky, takže ma tieto správy ešte viac motivovali k tomu, aby som pokračoval.
Čas plynul a začalo spolupracovať viac spoločností. Poskytol som niekoľko rozhovorov, objavil som sa na niekoľkých televíznych kanáloch a získal som záštitu. Skôr ako som si to uvedomil, vyzbieral som aj potrebnú sumu. Začalo mi dochádzať, že sa oplatí bojovať a že to, čo si myslia ostatní, nie je o mne, mojej hodnote alebo kvalite projektu, ale len o nich.
Vybavil som sa technikou - kamerami, mikrofónmi, gripmi, zvukovými záznamníkmi, pretože som súhlasil, že 8 epizód z expedície sa objaví v jednom z motoristických programov. Keď sa všetko začalo dariť, bol som dva dni pred začiatkom, zdalo sa, že všetko je hotové do bodky, rozhodol som sa ešte potvrdiť tieto e-mailové dohody, pretože sa uskutočnili takmer dva mesiace predtým. Aké bolo moje prekvapenie, keď som zistil, že to, čo bolo napísané, už neplatí, jednoducho preto, že sa mi už dlho neozvali. Pre mňa bola vec jasná - stanovil som rozsah, všetky technické aspekty, formu a toho som sa držal. Rozhodol som sa, že keď už mám vybavenie, budem ešte zbierať materiál, ktorý umiestnim na kanál YouTube. Takto vznikol kanál Motocyklem dookoła Polski (Motocyklom okolo Poľska): https://www.youtube.com/channel/UCNIuJNTPEkMrKyzEqSATF3w
Koniec prvej časti
