Keď sme v hlave premýšľali o dovolenke, mali sme niekoľko možností, ako ju stráviť. Zvažovali sme, či cestovať mikrobusom prerobeným na obytný automobil a vziať si motorku, alebo cestovať na jednej motorke, bola tu aj ďalšia možnosť, cestovať na dvoch motorkách, ale tá bola najmenej pravdepodobná, keďže som v tom čase motorku nemala. Dlho sme premýšľali o tom, ako chceme stráviť našu prvú spoločnú dovolenku, a otáľali sme. Medzitým sme začiatkom septembra kúpili pre mňa motorku a hádajte čo? Rozhodli sme sa pre dovolenku na dvoch motorkách. Do samotnej cesty ostávali dva týždne, ktoré sme strávili tým, že sme seba a predovšetkým mňa pripravovali na túto formu cestovania. Chvíľu nám trvalo, kým sme našli to správne oblečenie na motorku pre mňa. Išli sme do Vroclavy vyskúšať si oblečenie značky Modeka; bohužiaľ sa ukázalo, že moja veľkosť nie je k dispozícii, a ja som veľmi túžila po súprave Modeka Panamericana II Lady. Po dohode s príslušnými osobami sme si objednali oblečenie s doručením domov. Balík prišiel až niekoľko dní pred cestou a našťastie všetko sedelo. Medzitým som si objednala zvyšok vybavenia: topánky, oblečenie do dažďa, ktoré som musela vymeniť, bolo príliš malé, a niekoľko ďalších vecí. Deň pred cestou mi teda prišiel posledný balík oblečenia do dažďa. Zbalili sme sa večer pred odchodom a dokonca to išlo hladko, pričom v kufroch zostalo dosť miesta na cestovné akvizície, alebo ak chcete, na suveníry.
Počasie sa môže zmeniť
Na cestu sme sa vydali v nedeľu popoludní (18.09.). V Poľsku nás privítalo slnko, ktoré nás sprevádzalo až do polovice Českej republiky. Nanešťastie sme druhú časť cesty prešli v daždi a pri teplote 8 °C. Neskoro večer sme dorazili do Viedne, kde sme sa zastavili. Na druhý deň nás privítal dážď, ktorý trval až do polovice Rakúska. Našťastie sa počasie zmenilo, keď sme z hlavnej cesty odbočili na vedľajšie horské cesty. Môj milý ma pohostil prehliadkou rakúsko-slovinských serpentín vedúcich po vedľajších cestách cez malebné dedinky, čo bola pre mňa výzva, keďže som nikdy nejazdila s kuframi. Na noc sme sa zastavili v Postojnej, kde nás vo svojom dome pohostila veľmi sympatická Naďa. Ráno nasledujúceho dňa sme strávili prieskumom okolitej krásnej jaskyne Postojská jama. Potom sme sa vybrali do Chorvátska.
Vydajte sa do Chorvátska!
Nasledujúce dva a pol dňa sme strávili jazdou pozdĺž chorvátskeho pobrežia, ktoré mi vyrazilo dych, keďže som tam bola prvýkrát. Kombinácia mora a hôr je niečo nádherné, najmä keď sledujete, ako sa vegetácia mení s pribúdajúcimi kilometrami. Po tejto ceste sme sa vyviezli na Malý Alan, odkiaľ sme obdivovali okolie. Výstup na túto horu bol pre mňa spôsobom, ako prekonať svoj strach a zároveň získať dôveru vo svoje schopnosti. Výstup aj zostup z hory zahŕňal mnoho kilometrov po štrkovej ceste, ktorá mala miestami veľmi sypký povrch. Zišli sme aj kúsok z cesty, aby sme obdivovali fenomenálne vodopády Krka. Veľmi som sa na to tešila, pretože to bol môj sen už nejaký čas, a musím povedať, že toto miesto ma nesklamalo.
Všestranná relaxácia
Piaty deň sme dorazili do Žuljany, kde sme strávili posledné štyri teplé dni. Po krátkom hľadaní ubytovania sme sa rozhodli pre byt priamo pri vode, z ktorého balkóna bol krásny výhľad na vodu a neďaleké kopce. Prvých pár dní sme strávili na krásnej pláži, kde sme sa vyhrievali na teplom chorvátskom slnku. Lákalo nás aj šnorchlovanie pri hľadaní mušlí a ostnatých lastúr. Z pláže aj z balkóna sme obdivovali božské západy slnka. Mali sme šťastie, že tu boli otvorené stánky s miestnymi produktmi a čerstvými rybami, z ktorých sme si pripravili chutné jedlá. V deň, ktorý nebol zaliaty slnkom, sme sa vybrali do Dubrovníka. To bol môj ďalší malý sen. Prechádzali sme sa úzkymi kamennými uličkami medzi starými budovami a jedli sme najlepšiu zmrzlinu na svete. Prešli sme aj kúsok polostrova Pelješac, ktorý nás obdaril krásnymi výhľadmi, miestami, poliami plnými zrelého viniča a malými vinohradmi. Polostrov je známy svojimi lahodnými vínami, bohužiaľ suchými, ale pre vytrvalcov môžete nájsť sladké vína v malých miestnych viniciach. Počas prehliadky sme sa zastavili na farme, kde sme ochutnali čerstvé ustrice (ble) a mule v červenej omáčke, ktoré nám veľmi chutili. Bohužiaľ, počasie sa zhoršilo a nemalo zmysel sedieť na jednom mieste, takže sme sa rozhodli ísť ďalej.
Čierna Hora a Srbsko - to je ono!
Rozhodli sme sa pozrieť si Čiernu Horu. Deviaty deň sme prekročili hranice a zamierili do Kotoru. Zastavili sme sa pri hradbách starého mesta, aby sme si ho na chvíľu prezreli a dali si malé občerstvenie (zmrzlinu). Rovnako ako Dubrovník je to krásne miesto s úzkymi kamennými uličkami a starými meštianskymi domami. Nad hradbami na vrchole sa nachádzajú zrúcaniny hradu, ale bohužiaľ nebolo dosť času, aby sme tam vyliezli. Odtiaľ sme sa vydali po najkrajšej motorkárskej trase v Európe, kde sme robili množstvo zastávok na fotografovanie, bohužiaľ, niekedy nám tento výhľad zakrývala hmla alebo mraky. Zažila som tam aj jazdu v oblakoch, kde som nič nevidela, dokonca ani môjho muža, ktorý išiel 30 metrov predo mnou. Na druhý deň sme pristáli na najkrajšom mieste našej cesty, ktorým je Durmitor. Bolo to miesto, ktoré na mňa urobilo najväčší dojem z celého turné. Kľud a priestor, ktorý tam vládne, vzbudzuje úctu. Je ťažké vyjadriť slovami, ako som sa tam cítila, a fotografie nevystihujú krásu tohto miesta.
V ten istý deň sme sa vybrali do Srbska, ktoré ma naozaj prekvapilo, pretože je nádherne zelené a hornaté. Prvý deň sme z neho videli len kúsok, pretože sa rýchlo zotmelo, čo ma veľmi mrzí, pretože sme prešli nádherné svahy, ktoré sme nemohli obdivovať. Nasledujúci deň sme videli oveľa viac, prešli sme dva národné parky a potom sme sa vydali pozdĺž rieky Driny smerom do Maďarska. Tam sme strávili noc v divočine pod stanom na brehu rieky (predtým buď nebolo miesto, alebo počasie neprialo takémuto luxusu). Bol to veľmi zaujímavý zážitok, ktorý si budem chcieť zopakovať. Počasie nám veľmi prialo a dokonca nás prekvapilo, bolo teplo a dokonca svietilo slnko. Pri prejazde krajinou mal človek dojem, že toto nie je Európa. Malé dedinky a mestečká, žiadne veľké hypermarkety, len miestne obchody, úplne iná mentalita ľudí, všetci ochotní pomôcť, čo je v Poľsku ťažké nájsť.
Poliak a Maďar - dvaja synovci
Dvanásty deň sme už boli v Maďarsku, naším cieľom bol Balaton, ktorý som nikdy nevidela. Bohužiaľ, neviem, o čom tam väčšina ľudí básni, ale mňa to miesto nijako neuchvátilo. Na druhej strane sme sa veľmi chutne najedli tradičných jedál a prenocovali v Hevíze, kde nás hostiteľka pohostila svojou pálenkou, aby sme sa zahriali, keďže sa k našej ceste opäť pridal dážď.
Predposledný deň sme sa vrátili do Rakúska, prešli sme sa po národnom parku pri Neziderskom jazere a potom sme zamierili do Viedne na prenocovanie. V deň nášho návratu nás uprostred Českej republiky opäť zastihol dážď a nízke teploty. Prehliadku sme ukončili v daždivý, chladný večer, celí zmrznutí a na niektorých miestach premočení, ale s úsmevom na tvári.
Ďalší výlet? Určite!
Táto cesta bola mojou prvou skúsenosťou s ďalším cestovaním na dvoch kolesách. Nezabudnuteľné je vzrušenie z celej cesty (milujem hory a kombinácia s vodou je tá najúžasnejšia vec), rovnako ako priateľskí ľudia, ktorých sme cestou stretli, a kuchyňa, jedlá a chute, ktorých sme cestou ochutnali naozaj veľa. Za dva týždne sme precestovali približne 4 000 kilometrov cez 7 krajín a videli veľa krásnych miest.
